Vianočný príbeh od Alexandra Rybaka

25. prosince 2013 v 14:24 |  Novinky
Na Štedrý večer sa Alexander na jeho oficiálnej Facebook stránke podelil o milý príbeh o tradíciách jeho rodiny v tento deň :)

Dnes je Štedrý večer. Deň pre tradície.

Odkedy som bol malý chlapec, vždy som oslavoval Vianoce s mojími rodičmi. Samozrejme, bolo to čarovnejšie, keď som bol dieťa, ale teraz sa to stalo... no... tradíciou!
Ráno som sa vždy zobudil do vianočnej hudby naokolo, ktorú moja mama dala do CD prehrávača. A v to ráno som vždy veľmi rýchlo utekal do izby mojej mamy, kde bola ukrytá vianočná pančucha (hej, veľmi hlúpa tradícia). a v tej ponožke boli sladkostiiiii. Bol to jediný deň v roku, kedy som mohol zjesť toľko čokolády, koľko som len chcela (no, okrem mojich narodenín). Mojou ďalšou zastávkou bol beh do izby môjho otca, kde boli všetky darčeky. A tá hora darčekov bola veľká veľká veľká a tak som sa vážne tešil, kedy ich dáme pos stromček.

Ale najprv, práca! Každý Štedrý večer cez deň máme v kostole omšu. Zrazu sa každý Nór stane veriacim a modlí sa k Bohu. Je to veľmi zlaté. A moja úloha v kostole? Vždy som bol maskot hrajúci na husle a spievajúci so svojími rodičmi a všetci ostatní v kostole spievali s nami. Teraz, o 15 rokov neskôr, som stále maskot. Ale dnes moja mama a otec zostanú doma a ja budem hrať v kostole s mojím kamarátom pianistom Stefanom. Vlastne sa veľmi teším spolu s mojou mamou. A oni sa nemusia držať tradície omše v kostole, pretože to vžd bola moja starosť a ja to viem zvládnuť sám, kým oni dostanú zaslúžený oddych.
V podstate počas dňa si nikto nemôže oddýchnuť, pretože Vianoce sú celé o strese. Viete, tie pokojné rodinky, ktoré vidíte v telke, ktoré sa smejú a bavia? No, tak to nie sme my. My sa hádame. Celučičký deň. Hlavne, keď som bol malý. Pretože som vždy chcel, aby všetko bolo perfektné, moja mama chcela za jeden deň zachrániť celé Nórsko a môj otec si, si len chcel oddýchnuť pred telkou. Takže sme jeden na druhého ziapali celučičký deň. Keď sme sa obliekali do kostola, v kostole, keď sme išli cez sneh a keď sme pripravovali jedlo. Ale robili sme to s láskou. A večer sme sa hádali nad darčekmi.
V sterde dňa som vždy išiel s darčekmi ku všetkým susedom. A oni vedeli, kedy prídem, takže na mňa čakali s vianočným osvetlením. Niektorí susedia mali až príliš veľa svetielok…
Tento rok je to trošku smutné, pretože tentokrát so mnou nebude môj pes Cindy, keď pôjdem s darčekmi.
A samozrejme, keď som bol malý, bolo to celé o darčekoch. A musím povedať, keďže sme jediní hudobníci v našom malom mestečku, máme veľa priateľov. Takže aj darčekov bolo veľa. Pamätám si, že jeden rok sme dostali nejakých 200-250 darčekov. A môj otec a ja sme samozrejme museli vždy súťažiť, kto dostane najviac darčekov. Pretože mal veľa študentov, vždy vyhral. Ale teraz po Eurovision to je iný príbeh.
Takže každý Štedrý deň sme dodržiavali rovnaké trdície. Môj otec nakupuje všetko, na čo moja mama zabudla, kým mama a ja pripravujeme tradičné nórske vianočné jedlo "Ribbe". Je veľmi zložité pripraviť ho, pretože celý steak má byť šťavnatý, ale zvrchu veľmi chrumkavý. Takže príprava zaberie nejakých 6-7 hodín. Ako sme si dokázali na toto nájsť čas, kým sme zároveň hrávali v kostole, nechápem…
A po všetkom tom jedle a sladkostiach a čokoládea a víne, je čas zabaviť sa darčekmi. Občas, keď súmuž moji rodičia hotoví, idem ku svojmu kamošovi Thomasovi a a ukazujeme si filmy a hry, čo sme dostali na Vianoce. Ake nesostanem žiadne hry, budem veľmi sklamaný!
Ale tiež nikdy nezabúdame, o čom Vianoce sú: narodenie Ježiša a odkaz, že každý by sa mal o druhých starať. A my sa naozaj jeden o druhého staráme. Ale hlavne sa hádame.
Veselé Vianoce :P

Tento príspevok je dostupný aj v ruštine.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama